22.09.2010 - Rozhovor s JUDr. Danielom LIPŠICOM, ministrom vnútra SR

Dobrý deň, pán minister. Som veľmi rád, že ste sa rozhodli poskytnúť rozhovor pre náš fotoprojekt FOTOGRAFIA OČAMI DETÍ. Mohli by ste nám na úvod povedať aký bol Daniel ako školák na základnej škole?

Na základnej škole som nepatril medzi najposlušnejších chlapcov. Učenie mi však nerobilo problémy, najhoršiu známku vo vysvedčení som mal dvojku.

 

Aké záľuby ste mali ako žiak, a ktoré z nich Vám ostali doteraz?

Medzi moje hlavné záľuby patril šport. Najčastejšie sme hrávali basketbal a futbal, ale chodil som aj na turistický a šachový krúžok. S úsmevom dodávam, že bez výnimočných úspechov. Niekoľko rokov som hral aj na husle, na čo mám aj papier  z  ľudovej školy umenia. Dnes už na záľuby nemám veľa času. Každé ráno behávam, aby som si pred odchodom do práce „prečistil hlavu“. Voľný čas sa snažím venovať najmä svojmu malému synovi Alexandrovi a manželke Beate.

 

Boli ste súťaživým typom dieťaťa? Akých súťaží ste sa zúčastnili počas štúdia na základnej škole, či strednej škole?

Na strednej škole sme mali vynikajúci volejbalový tím, s ktorým sme chodievali na rôzne súťaže. Matematické či chemické olympiády ma nelákali.

 

Aká je Vaša obľúbená kniha a Váš obľúbený film? Prečo práve tieto tituly?

Každá kniha obohacuje človeka niečím iným. Ak by som si mal predsa len vybrať, tak mojimi favoritmi sú: J.D. Salniger: Kto chytá v žite; J. Heller: Hlava XXII; J. Hašek: Osudy dobrého vojáka Švejka. Z filmov mám najradšej Prelet nad kukučím hniezdom, trilógiu Pána prsteňov a Pelíšky.

 

Po skončení Právnickej fakulty ste študovali istý čas aj v USA. V čom je štúdium v zahraničí iné v porovnaní so štúdiom na Slovensku?

Hlavný rozdiel vidím v tom, že sa v zahraničí nekladie dôraz na memorovanie ale na analytické myslenie. Aj na skúškach riešia študenti konkrétne prípady. Človek sa teda naučí, ako používať právo v praxi.

 

V roku 2002 ste sa stali prvýkrát ministrom - ministrom spravodlivosti SR. V čom sa zmenil Váš život po aktívnom vstupe do politiky?

Pri vstupe do politiky musí človek rátať so stratou súkromia. Stalo sa mi napríklad, že bulvárni novinári nocovali v aute pred našim bytom, aby ma odfotografovali. Táto práca má však aj veľké pozitíva. Dajú sa prijať rozhodnutia a podniknúť konkrétne kroky, ktoré zmenia veci k lepšiemu. Človek potom nadobudne pocit, že to má zmysel.

 

Momentálne ste ministrom vnútra SR. Ako by ste túto inštitúciu predstavili našim súťažiacim - deťom?

Ministerstvo vnútra patrí medzi inštitúcie, kde sa stále niečo deje. Spadajú pod nás policajti, hasiči, horskí záchranári a ďalšie zložky, ktorých úlohou je pomáhať ľuďom v ťažkých situáciách: pri dopravnej nehode, pri požiari, na ulici keď im niekto ubližuje. Našou úlohou je pomáhať. Aj deťom.

 

Skúste 5 slovami pomenovať všetko to, čo sa Vám na Slovensku páči.

Pohostinnosť, sedliacky rozum, hory, hrady a zámky, dievčatá.

 

Aké je to byť ministrom? Zvykli ste si na množstvo fotografov a kamier, ktoré Vám možno niekedy znepríjemňujú život? Nastala vo Vašom živote nejaká humorná chvíľa počas fotografovania alebo poskytovania rozhovoru?

Byť v takejto funkcii znamená veľký pocit zodpovednosti. Za to, či sa občania cítia bezpečne, či majú pocit, že polícia je na strane slušných a poctivých ľudí. Na fotografov a kameramanov som si zvykol, chápem, že aj oni si robia svoju prácu podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Neviem, či tá situácia bola humorná, ale stalo sa mi, že počas priameho prenosu odišiel môj „súper“ z diskusnej relácie. Bol to predseda SNS Ján Slota. Moderátorovi nezostalo nič iné ako predčasne ukončiť reláciu.

 

Čo Vám hovorí názov: FOTOGRAFIA OČAMI DETÍ, poznáte túto fotosúťaž?

Zatiaľ som o tejto súťaži nevedel ale vďaka tomuto rozhovoru som si pozrel jej internetovú stránku a aj niektoré súťažné fotografie. Všetkým súťažiacim držím palce!

 

Počas roka organizujeme množstvo akcií (fotosúťaže, fotovíkendy, výlety, fotoškoly...). Boli by sme veľmi radi, ak by ste niekedy zavítal medzi nás, prišiel sa pozrieť na naše akcie)

 

Ľuboš Lukáč

 

Návrat na stránku Rozhovory.

Slovensko